Musím sa vrátiť k výberu hostí. Jednoducho perfektná vzorka ľudí pracujúcich alebo pohybujúcich sa okolo futbalu v rôznych odvetviach. Do vzorca dokonalej garnitúry mi chýbali akurát zástupca trestnoprávnej sféry a niekto z vedenia klubov. Niekto, kto by vysvetlil otázky okolo modelu súťaží, hracích časov a podobných vecí, ktoré sú záležitosťou len a len účastníkov jednotlivých súťaží, čiže futbalových klubov (niekde som počul, že sa im po novom hovorí akciovky).
Hrací model môže dosť, ak nie zásadne ovplyvniť regulérnosť súťaže. Ja si však myslím, že (ten terajší) model Corgoň ligy má jednu jedinú chybu (zato dosť zásadnú) - zarátavanie bodov pri delení tabuľky. To sa dalo už pred začiatkom predpokladať, že v pokročilejšom štádiu súťaže mužstvo s istým miestom v osmičke nebude vynakladať úsilie v zápasoch s týmami, ktoré už naopak o toto miesto už nemajú šanci ani zabojovať. Prečo?! Však ide hlavne o zákazníka, konzumenta, diváka?! On sa cíti byť ukrivdený za neochotu hráčov pohnúť sa z miesta alebo urobiť vkĺzačku, nebodaj ešte ísť do vyšponovaných osobných súbojov. Ale načo, keď to vlastne nemá žiadny význam?? V slovenskom futbale ide o body, nie o krásu a férovosť voči zanietencom sledujúcich dianie. O body znamenajúce postavenie v tabuľke, zisk peňazí a v konečnej fáze titul a zisk niekoľkokrát väčšieho množstva peňazí. Tu nejde o nás!
Osobne sa mi z hostí najviac páčil Dušan Galis, celkovo jeden z mojich najobľúbenejších účinkujúcich pri hre Futbal. Vážim si ho ako charizmatického človeka, ktorý má naozaj neobyčajný dar psychicky pripraviť tím na zápas. Dvihnúť sebavedomie, ktoré na Slovensku chýba nielen futbalistom. Kamarátsky vyhecovať, aby sa nebáli zvučnejších mien a zosadili im hrebienok. Žiaľ, v posledných dvoch domácich zápasoch repre im ho akurát tak vyčesali.
Celý čas až do chvíle, keď sa zvrtla debata aj týmto smerom, som pred telkou v duchu uvažoval, akú povahu všeobecne má Slovač - taký správny výraz na zvýraznenie tých povahových vlastností nás Slovákov ako sú utiahnutosť, nízka sebadôvera, atď. A že ako až sa to môže odzrkadľovať na profesionálnych futbalistoch, ktorí nežijú len ten život na hrisku, ale aj ten pozemskejší medzi rodinou, známymi a kamarátmi. A zo všetkých si podvedome fixujú tieto vlastnosti...
Naše genetické danosti už nepomeníme, ale čo môžme zmeniť je prístup k problémom, ich medializácia a čo najviac diskusii o daných problémoch. Keby som bol tréner (samozrejme ekonomicky aspoň trocha zabezpečenejšieho klubu), ktorému v lete vedenie predá polovicu kľúčových hráčov, do nového ročníka nevstúpi so žiadnou prestupovou posilou a nevytvorí ani lepšie podmienky na prípravu (či už externé alebo interné), asi by som nešiel poukazovať na túto vec len na "lampáreň" vedenia klubu. Ja ako tréner som zodpovedný za výsledky a voči divákom najmä za predvedenú hru, ktorá úzko súvisí s potenciálom kádra, čiže jeho kvalitou. Ľudia vidia len šport a keď je za tým niečo, čo znemožňuje predvádzať ho naplno, treba nám to oznámiť.
Každopádne ďalšia vec, čo treba, je poskytnúť väčší priestor na debaty podobné tej štvrtkovej. Je jasné, že relácia Pod lampou sa nemôže týždenne venovať len tejto jednej sfére života. Má ďaleho širší okruh divákov, ktorých chce bažiť zaujímavými diskusiami aj ďalšie týždne. Keby mala toľko potrebná diskusná relácia o futbalových témach aspoň polovičnú úroveň ako táto jedinečná relácia, znamenalo by to zaiste pokrok v riešení problémov v slovenskom futbale, ktorému fandí na Slovensku stále najpočetnejšia skupina ľudí. Nič na tom nezmenia ani medaily v galérií SZĽH.